Ako meriame kvalitu

Ako druhé, po voľbe predmetu merania, prichádza na rad voľba spôsobu merania.

V tomto prípade sme obmedzení dátami, ktoré máme k dispozícii alebo tým, aké údaje

môžeme sledovať. Je veľmi dôležité vedieť aké informácie sú na danom projekte

uchovávané, aké sa používajú nástroje, metodiky a dohodnuté pravidlá spolupráce

dodávateľa zákazníka. Prevažná väčšina údajov o kvalite pochádza zo systému pre

správu hlásenia o defektoch systémov pre riadenie testovania.

Ďalšie informácie môžu pochádzať zo systémov pre vykazovanie práce zamestnancov daných účtovných systémov alebo z vývojových systémov, ktoré sledujú, aké množstvo zdrojového kódu bolo pri vývoji zmenené čí pustené behom testu.

Metriky môžeme rozdeliť do dvoch skupín podľa toho z ako presných dát dané

meranie vychádza. Takzvané tvrdé metriky sú založené na presných, objektívnych

hodnotách ako je napríklad počet nájdených defektov, počet vykonaných testov

a podobne.

Väčšinou sa používajú tvrdé metriky keďže sú presnejšie a nie sú ovplyvnené osobou, ktorá ich vykonáva. Pri mäkkých metrikách ide skôr o subjektívne hodnotenie ako je napríklad spokojnosť zákazníka. Výsledky však nemusia byť presné, čo je zrejmé, pretože každý užívateľ môže byť v momente testovania v inom duševnom rozpoložení a tiež každý môže danú situáciu vnímať inak.

Napriek tomu však je i subjektívny názor podstatným meradlom, keďže ako znelo na začiatku v snahe definovať kvalitu, je to niečo čo dokážeme identifikovať, no nie rozumne definovať.